Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti („zákon“), ktorého cieľom je zlepšiť odhaľovanie protispoločenskej činnosti (známe tiež ako „whistleblowing“) a tým jej zamedzovať. Zákon upravuje podmienky pre poskytovanie ochrany oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a s tým súvisiace práva a povinnosti (aj vo vzťahu k zamestnávateľom).

Zavedenie nových zákonných definícií:

Nový zákon zavádza niekoľko nových pojmov, pričom za najvýznamnejšie možno považovať:

- Oznamovateľ protispoločenskej činnosti – je každá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia.

- Oznámenie – je každé podanie oznamovateľa o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, vrátanie písomných podnetov.

- Závažná protispoločenská činnosť – zahŕňa napríklad trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe alebo niektorý z trestných činov korupcie. Patria sem tiež všetky trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby nad 3 roky a správne delikty s hranicou pokuty vo výške najmenej 50 000 €.

Koho chráni nový zákon?

Ochrana sa vzťahuje na každého zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré môžu alebo ktoré významnou mierou prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Tu je potrebné zdôrazniť, že oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných zákonov.

Forma a účinky oznámenia protispoločenskej činnosti

Oznámenie o protispoločenskej činnosti možno urobiť jedným z troch spôsobov:

- vo forme trestného oznámenia, alebo

- podnetu na začatie konania o správnom delikte, alebo

- v rámci vnútroštátnej štruktúry zamestnávateľa (pozri nižšie).

V nadväznosti na formu oznámenia príslušný orgán posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky pre status oznamovateľa podľa zákona a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ak áno, tak všetky pracovnoprávne úkony zamestnávateľa budú podliehať odsúhlaseniu inšpektorátom práce.

Inšpektorátom práce pribudlo tiež oprávnenie pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu (až na 14 dní), pri ktorom je dôvodné podozrenie, že bol urobený ako odplata za podanie podnetu o protispoločenskej činnosti.

Následným podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd sa toto pozastavenie účinnosti predlžuje až do rozhodnutia súdu.

Ďalšie spôsoby „motivácie“ zamestnanca

Okrem vyššie uvedenej ochrany zo strany inšpektorátu práce alebo súdu poskytuje nový zákon zamestnancovi tiež ďalšie „motivujúce“ podnety, najmä:

- nenárokovateľnú odmenu vo výške päťdesiat násobku minimálnej mzdy (za predpokladu, že na základe oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti),

- nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,

- možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné oznámenie,

- neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

Podnet je možné podať v zmysle uvedeného zákona.